Príhovor kňaza
32 nedeľa v roku C
Zamyslenie nad 1. čítaním z knihy Machabejcov na 32. nedeľu v roku C.
Homília otca Jozefa Heskeho na sv omši počas dňa spoločenstva
Homília otca Jozefa Heskeho na sv omši počas dňa spoločenstva 15.9.2019 v Košiciach.
Byť spolu …
Tajomstvo Najsv. trojice je veľké a krásne. Je to tajomstvo spoločenstva. Tajomstvo lásky. Ani Boh nechce byť samotár. Boh je láska. Boh je spoločenstvo. Preto Najsv. trojica je modelom pre každé kresťanské spoločenstvo a rodinu. Je znakom života v harmónii a láske. Boh sám nás pozýva aby sme mali účasť. Aby sme aj my boli spolu. Dnes žijeme ako súkromníci. Samotári… a to je veľká škoda. Spoločenstvo vyžaduje od nás obetu. Ale to je normálna požiadavka lásky. Láska vždy niečo stojí. A veľa stojí. A preto má veľkú cenu. Bez lásky tí druhí sú prekážkou. záťažou. Problémom. Konkurenciou… My sme boli stvorení pre slúžiacu lásku. A pre spoločenstvo. To je naša účasť na Božom živote. Trojica nás učí aby sme sa vzájomne potrebovali. Nikto si sám nevystačí. Každý má nejaký dar. Nikto nie je nepotrebný… potrebujeme silných a slabých. Zdravých a chorých. Všetkých. … Potrebujeme sa aby sme dorastali do čistej a zrelej lásky. Aby sme dávali a prijímali. Aby sme boli uzdravení zo sebectva a tvrdého srdca… Dajme svedectvo o láske v spoločenstve. Lebo spoločne máme prísť do neba. No vyžaduje to životný štýl. Skutky… Nechodiť okolo seba bez záujmu. Bez povšimnutia. Som tu pre druhých. Viac dávať než brať. Nevyniknúť na úkor druhých. Neutekať zo spoločenstva. Zanechať zbytočnú kritiku. Odpúšťať. Darovať priateľstvo. Úcta. Tolerancia. […]
Obnoviť túžbu po vernosti Kristovi
Homília otca Jozefa Heskeho pri sv. omši z príležitosti púte HSŽ oblasť Košice do chrámu sv. košických mučeníkov v Košiciach na sídl. Nad Jazerom dňa 1.6.2019.
KEĎ JUDÁŠ VYŠIEL Z VEČERADLA …
KEĎ JUDÁŠ VYŠIEL Z VEČERADLA… (porov.: Jn 13,31 a 34-35) Začínam takto „negatívne“. Kto je Judáš? Muž, ktorý má Dôležitú funkciu v spoločenstve. Je to Pokladník. Aj my máme dôležitú službu v spoločenstve. Vykonávame nejakú diakoniu. Máme svoje miesto v komunite. Ale … Vyšiel z večeradla. Opustil spoločenstvo Dvanástich. Nemám na mysli iba fyzické opustenie spoločenstva. Ale poznáme aj mentálne, psychologické opustenie spoločenstva. Nemám účasť na komunite. Nie som prítomný v komunite. Utekám preč. Mám na to všeliake výhovorky. Len aby som nemusel prísť do spoločenstva. Nemám účasť na spoločných akciách. Duchom som vzdialený. Nie som srdcom napojený. Nie som Aktívny v komunite, atď … Niekedy sa stretávame s týmto názorom, či postojom: … musím si oddýchnuť od spoločenstva. Potrebná je Pauza od stretiek. Dovolenka alebo sabat od komunity… je to omyl! Veď spoločenstvo je duchovná pôda, v ktorej som vsadený a duchovne a ľudsky rastiem… spoločenstvo je prostriedok duchovného rastu. Je to duchovná pomoc. Ak som sám, tak sa môžem „sčudáčiť“. V biblii je predsa napísané: … beda samotnému!… Judáš opustil spoločenstvo a potom zradil Ježiša za 30 strieborných. … nemám na mysli doslova zradu viery, Boha a Cirkvi. Čo všetko sa stane keď opustím spoločenstvo? Začiatok straty a oslabenia viery. Pokazenie sa vo viere. Nepraktizovanie viery. Vrátenie sa do starých koľají. Svetské zmýšľanie. […]
Homília brata Kristiána na 8. nedeľu v období cez rok
Zamyslenie nad súženiami v našom živote.
Obetovanie Pána – Deň svetla
Milovaná oázová rodina! Dnešný sviatok Obetovania Pána, ktorý sa na kresťanskom Východe nazýva sviatkom Stretnutia nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, nám pripomína udalosť, ktorá je opísaná v 2. kapitole Lukášovho evanjelia. Mária s Jozefom prinášajú Ježiša do chrámu, aby ho „predstavili“ Pánovi. Do chrámu prichádzajú aj Simeon a Anna, dvaja starí ľudia s prorockým darom, ktorí v Ježišovi spoznávajú Spásu všetkých národov. Na jednej z ikon zobrazujúcich tajomstvo tohto sviatku Mária položila svoje dieťa do rúk Simeonovi a ten vo svojich rukách drží Spásu všetkých národov, Svetlo pohanov a Slávu Božieho ľudu: Ježiša. Simeon, uvedomujúc si to všetko, mu svojím hlbokým úklonom vyjadruje úctu, a tak si s ním vytvára osobný vzťah. Jeho pohľad prezrádza, že v tomto dieťati spoznáva Mesiáša, na ktorého čakal celý svoj život: toho, ktorý dá opäť do poriadku prerušený vzťah medzi Bohom a ľuďmi; toho, na ktorého sa oplatí čakať; toho, ku ktorému môže prísť každý človek so všetkou svojou krehkosťou a ohraničenosťou. Simeon cíti, že keď Boh prichádza k ľuďom, všetko sa uzdravuje, zem i každý jednotlivý človek. Mesiášovi môže odovzdať svoj končiaci sa život. On ho prijme a naplní. Pri týchto myšlienkach Simeona napĺňa hlboký vnútorný pokoj, ktorý vyjadruje v chválospeve: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji!“ (Lk 2, 29) Čo ale zamestnáva nás – v protiklade k Simeonovi – pri […]
Hnutie Svetlo-Život ako pedagogika nového človeka
Tento rok máme v našom Hnutí heslo: Mladí v Cirkvi. Je to široká téma. Chceme poukázať na túto tému z hľadiska pedagogiky, formácie a výchovy. Boží služobník Otec Franciszek Blachnickí napísal peknú prednášku na tému formácia nového človeka. Túto prednášku publikovali v talianskom časopise Comunio pod názvom: „La pedagogia del uomo nuovo”. GENÉZA HNUTIA V KONTEXTE ŽIVOTA OTCA, JEHO DETSTVA, MLADOSTI, ŠTÚDIA A KŇAZSTVA Sme svedkami procesu jeho dozrievania. František vždy odmietal formalizmus a bol otvorený na autenticky život. V detstve vstúpil do skautského hnutia, kde spoznal výchovný systém cez malú skupinu, bližšie spoznávanie prírody a ideu rytierskej služby voči blížnym. Bol nadchnutý myšlienkou ľudskosti. Obdobie druhej svetovej vojny ho veľmi ovplyvnilo. S nemeckou okupáciou nesúhlasil. Ako vlastenec vstúpil do radov povstalcov. Koncentrák mu priniesol sklamanie a zlomenie ľudskej dôvery v človeka. Uvedomil si nevyhnutnosť ozajstnej výchovy človeka. Po vojne v kňazskom seminári František rozvíjal svoju aktívnosť cez rôzne krúžky. Ako novokňaz bol postavený pred problém: elita a masa. V masovej pastorácii mal skúsenosť z povrchnosti a formalizmu. Bola to v podstate cesta odkresťančovania. Preto vznikla veľká naliehavosť malých elitných (v dobrom slova zmysle) skupín, dynamicky a apoštolsky nastavených vo svojom prostredí. Takto bola zmenená formulácia na: elity v službe mase. Malé skupiny sa stali cestou obnovy masy. A kde nájsť elity, malé skupiny? Pýta sa Otec František. Všade bolo prázdno. […]
Homília pri sv. omši na Sviatok Sv. Rodiny
Homília pri sv. omši na Sviatok Sv Rodiny v kostole Jezuitov dňa 29.12. 2018 v Košiciach na stretnutí Domácej cirkvi rodinnej vetvy HSŽ.
Evanjelizačné iniciatívy otca Františka Blachnického
V polovici 70. rokov sa otec Blachnicki začal zaoberať evanjelizačným dielom v Cirkvi. Podnetom bola biskupská synoda o evanjelizácii v r. 1974, ako aj Posynodálna Adhortácia Pavla VI. Evangelium nuntiandi (O ohlasovaní evanjelia). Ďalším signálom na úvahu o evanjelizácii bol spoločenský prieskum, ktorý spozoroval problém laicizácie v Poľsku. Bolo potrebné urobiť niečo pastoračne, aby bol tento problém zastavený. Aj stretnutia s predstaviteľmi zahraničných evanjelizačných hnutí (napr. s hnutím Agapé alebo Mládež s Misiou) mu ukázali nové metódy evanjelizácie. Samozrejme i rozhovory s farármi či vlastné poznatky získané v práci v HSŽ mu ukázali, že je potrebná evanjelizačná iniciatíva. V roku 1976 bol pojem evanjelizácia v katolíckej terminológii veľmi málo používaný, preto sa otec Blachnicki snažil voviesť závery adhortácie Pavla VI. do činnosti hnutia. Sústredil sa na tých, ktorí ešte nepočuli dobrú novinu, aj na tých, ktorí boli už vedení k osobnej viere v Krista. Spozoroval tri kategórie ľudí, ktorí vyžadujú evanjelizáciu. Prvá skupina – to sú ľudia síce pokrstení, ale vieru nepraktizujúci a potrebujúci obrátenie. Druhá skupina – praktizujúci kresťania, ktorí sa s Ježišom nestretli osobne. Tretia skupina – veriaci ľudia, ktorí túžia prehĺbiť si vieru. V rokoch 1976 – 1978 kládol otec František vo formácii HSŽ dôraz na evanjelizačný rozmer. Určil smery ad intra (dovnútra) a ad extra (navonok). Evanjelizácia ad intra – to bol nový spôsob oživenia účastníkov a členov hnutia cez […]
Liturgia Popoluškou alebo kráľovnou?!
V týchto dňoch si pripomíname 50. výročie vyhlásenia dokumentu Druhého Vatikánskeho koncilu (DVK) Sacro Sanctum Concilium (SSC) o posvätnej obnovenej liturgii. Je to konštitúcia, ktorá priniesla nový pohľad na cirkev a liturgiu. Konštitúcia SSC má 7 kapitol, ktoré obsahujú 130 článkov: Prvá kapitola má tému Všeobecné zásady o reforme a pestovaní posvätnej liturgie, v ktorej sa dozvedáme o hlavných zmenách liturgickej obnovy: činná účasť veriacich na liturgii, národné jazyky, národný svojráz a pravidlá obnovy. Obsahom tejto kapitoly je aj vzťah medzi tradíciou a pokrokom, ekleziálny rozmer liturgie Cirkvi, ktorá je spoločenstvom a úloha cirkevnej autority v obnove. Tajomstvo Eucharistie sa nám prezentuje v druhej kapitole, ktorá dáva dôraz na koncelebráciu sv omše (spoločné slávenie sv omše viacerými kňazmi). V tretej kapitole má miesto téma o ostatných sviatostiach , sväteninách, obnovenom katechumenáte a sviatosti pokánia. Štvrtá kapitola hovorí o obnovenej liturgie hodín, ktorá je ponúknutá nielen zasväteným osobám, ale aj celému Božiemu ľudu, najmä ranné a večerné chvály. Liturgický rok je témou piatej kapitoly, ktorá hovorí najmä o Veľkonočnom Trojdní a slávení nedele ako dňa zmŕtvychvstania Ježiša Krista. V šiestej kapitole má miesto cirkevná hudba a spev, ktoré sú dôležitou súčasťou liturgie. Ľudová reč a spev sú prijaté do liturgie. O chrámovom umení a zariadení sa píše v siedmej […]
Modliť sa znamená vedieť snívať
V evanjeliovom úryvku, ktorý sme práve počuli (Mt 2, 13 – 15. 19 – 23), vidíme Jozefa, ako odpočíva. O sv. Jozefovi hovorí Písmo veľmi málo a tam, kde ho spomína, často odpočíva; napríklad spí, keď mu anjel vo sne zjavuje Božiu vôľu. Dnes večer chcem aj ja odpočívať v Pánovi spolu s vami všetkýmI. Spomínam si pri tom na svoju rodinu – otca, mamu, starého otca aj mamu môjho starého otca. Dnes by som sa spolu s vami rád zamýšľal nad darom rodiny. Páči sa mi myšlienka o snívaní v rodine. Všetky mamy a otcovia deväť mesiacov snívali o svojom dieťati. Je to pravda, či nie? Snívať o tom, aké to bude dieťa. Nie je možné, aby rodina nesnívala. Ak sa z rodiny vytratí schopnosť snívať, vtedy láska a deti prestanú rásť a život začne ochabovať a vyhasínať. Skúste si večer pri spytovaní svedomia položiť otázku: Sníval som dnes o budúcnosti mojich detí? Sníval som dnes o láske môjho manžela, mojej manželky? Sníval som aj o mojich rodičoch, o mojich starých rodičoch, ktorí tvorili dejiny? Snívať je veľmi dôležité! A predovšetkým v rodine. Nestraťte túto schopnosť snívať! Koľko ťažkostí v manželskom živote nachádza svoje riešenie, keď dáme priestor snívaniu, […]
List rodinám
Drahé rodiny, prichádzam na prah vášho domu, aby som vám povedal o podujatí, ktoré, ako je už známe, sa bude konať v mesiaci októbri vo Vatikáne. Ide o mimoriadne generálne zhromaždenie Biskupskej synody, zvolané kvôli prediskutovaniu témy „Pastoračné výzvy týkajúce sa rodiny v kontexte evanjelizácie“. Dnes je totiž Cirkev povolaná hlásať evanjelium aj tým, že sa postaví k novým naliehavým pastoračným potrebám, ktoré sa týkajú rodiny. Táto dôležitá udalosť sa týka celého Božieho ľudu, biskupov, kňazov, zasvätených osôb a laikov z miestnych cirkví na celom svete, ktoré sa aktívne podieľajú na jej príprave konkrétnymi návrhmi a nevyhnutne potrebným príspevkom modlitby. Modlitbová podpora je naozaj potrebná a dôležitá obzvlášť z vašej strany, drahé rodiny. V skutočnosti, toto synodálne zhromaždenie je venované špeciálne vám, vášmu povolaniu a poslaniu v Cirkvi a v spoločnosti, problematike manželstva, rodinného života, výchovy detí a úlohe rodiny v poslaní Cirkvi. Preto vás prosím, aby ste sa intenzívne modlili k Duchu Svätému, aby osvietil synodálnych otcov a aby ich viedol v ich náročnej úlohe. Ako viete, po tomto mimoriadnom synodálnom zhromaždení bude o rok nasledovať riadne zhromaždenie, ktoré bude ďalej pokračovať v tej istej téme rodiny. V tejto súvislosti sa v septembri 2015 bude konať tiež Svetové stretnutie […]
Čo mám vo svojom srdci? (5)
Starosť a pocit ľútosti. Prečo? V poslednej dobe som sa totiž stretol u niektorých s nedostatkom ochoty a schopnosti ísť do „terénu“ a dávať svedectvo o Božej láske a milosrdenstve. Uvažujem – kde je príčina tohto javu? Prečo nie sme schopní vyjsť a hovoriť. Prečo nie je v nás horiaci oheň Ducha sv.? Po toľkých rokoch stretávania sa a formácie. Možno v nás vyhasla prvá láska? Tak sa treba k nej vrátiť! Možno sme zabudli na to, čo Boh vykonal v našom živote? Tak naštartujme duchovnú pamäť! Možno sme začali duchom a skončili telom? Kto nás počaril? Tak prosme Ducha sv cez naše spoločenstvo aby v nás vykonal duchovnú revolúciu. Možno naša formácia nešla do hĺbky? Ostali sme na duchovnej plytčine? Tak potom zatiahnime na hlbinu! Alebo možno sme otrokom strachu? Tak prosme, aby nás Pán vyslobodil! Je veľa otázok, ktoré sa momentálne objavujú v mojej mysli. Ale sú aj odpovede! Veď ak žijeme s Pánom a život s Ním je pre nás najväčšie šťastie, tak potom nemáme mať problém s tým, aby sme o tom hovorili. Veď nemôžeme nehovoriť o tom čo sme videli a počuli. Alebo nevieme hovoriť? Nevieme nájsť správne slová a vyjadrovať sa? Tak potom čím sa duchovne kŕmime? Božím slovom alebo nejakými bulvárnymi časopismi, či TV alebo internetom? Čo do nás vstupuje? Aké slovné zásoby sa v nás ukladajú? Prepáčte, […]
Rodina je silná iba v Bohu!
Pred viacero rokmi som mal zvyk chodiť vo vianočnom čase po poľských chrámoch navštevovať jasličky, ktoré sú veľmi ozdobené a oslovujúce. Raz som si všimol jeden nápis na stene betlehemských jasieľ. IBA V BOHU JE RODINA SILNÁ! Veľmi ma to oslovilo a dlho to vo mne rezonovalo. Iba v Bohu je rodina silná! Vedel som už vtedy, že sú to slová sv. Jána Pavla II, ktorý mal nesmierny záujem o rodinu. Keď bol Ján Pavol II. ešte krakovským pomocným biskupom, vyjadril v jednom zo svojich článkov zaujímavý paradox: aj keď sa od manželov na ich životnej ceste požaduje veľmi veľa námah, ich cesta často nenachádza patričné ocenenie. Pritom manželstvo ponúka jedinečnú možnosť byť cestou k svätosti. Ak tá spočíva v dokonalosti v Láske a základom manželstva je vzťah dvoch osôb postavený na vzájomnej láske, nie je ničím menším ako pozvaním ku kresťanskej dokonalosti. Keď bol kard Karol Wojtyła zvolený za pápeža, mal za sebou bohaté pastoračné skúsenosti v spoločenstve rodín Środowisko (Prostredie). Medzi rodinami – priateľmi spoznával ich radosti aj problémy. Zanechal nám aj viacero dokumentov venovaných téme manželskej lásky. Medzi nimi vynikajú Láska a zodpovednosť a Pred zlatníctvom, obe diela z roku 1960 sa venujú ľudskej láske. Ako krakovský kardinál bol horlivým propagátorom encykliky Pavla VI. Humanae vitae venovanej manželskej láske, krátko po zvolení za […]