post-title OM v Herľanoch

OM v Herľanoch

OM v Herľanoch

V dňoch 15.-17.11.2019 sme prežili krásny, Bohom požehnaný čas na Oáze modlitby v Herľanoch.

Téma – Ježiš Kristus – je mojím svetlo a životom.

OM sa  zúčastnilo 16 rodín z farnosti Svätých Košických mučeníkov.Tešili sme sa z prítomnosti otca Milana Zálehu.Už od prvej piatkovej homílie nás viedol k zanechaniu našej tradičnej zbožnosti a nechať sa viesť, dať sa prekvapiť, čo pre nás má Boh pripravené.Silným momentom bola sviatosť zmierenia spojená s chválami. Vďaka  všetkým hudobníkom a spevákom. Oslovujúci a požehnaný čas sme prežili v nedeľu na Hodine svedectva, boli sme si navzájom povzbudením…

Boli sme radi, že medzi nás prišiel aj náš otec Jožko Heske.

Vďaka Pánu  Bohu aj vám všetkým

Pavla a Peter Sedlákovci

Pan Boh mi vďaka tejto službe ukazuje, že ak nebudeme ako deti tak nevojdeme do nebeského kráľovstva. Zisťujem ako veľmi veľa mi služba pestúnky dava. Deti sú aj napriek svojim výkyvom nálad veľmi úprimne. Cenia si každú maličkosť a mne osobne robí veľkú radosť keď ich vidím usmievať sa. Dodáva mi to energiu keď ich už mam po krk  😂😂.

Učia ma trpezlivosti, pokore, obete a láske (a v neposlednom rade sa takto môžem pripraviť do života, keď raz ja sama budem mamou).  Je to veľká obeta a stoji to veľa úsilia, nevravím, že to je ľahké ale stoji to za to. A vážia si to nielen deti ale aj ich rodičia.

Terezka Juhásová – pestúnka

Keď znovu prišla ponuka ísť na duchovné cvičenia do Herlian, vedeli sme, že to bude hodnotne strávený čas. Vďaka výbornej organizácii vrátane starostlivosti o deti je to pre nás ako rodičov malých detí jedinečná príležitosť duchovne pookriať pri svätých omšiach, chválach a nerušene môcť nasávať múdrosť slova I príjemné spoločenstvo veriacich z našej farnosti. Otvorené svedectvá a spomienky na začiatky manželstva iných rodín nám boli povzbudením, že Boh má aj s našou rodinou nádherný plán, aj keď sa nám to tak mnohokrát nemusí zdať. Pán si aj tento rok našiel cestu, aby sme v rozhovore otvorili tému, ktorá v našej rodine už dlhšie ‘visela vo vzduchu’ a tak nás znovu posunul bližšie k nemu a k sebe navzájom.

Ďakujeme za príležitosť a radi prídeme aj nabudúce.

Tomáš a Michaela Juríkovci

Vďaka vám za  premodlenie tohto uplynulého krásneho víkendu v Herľanoch. Bol to požehnaný čas. Na hodine svedectva som si uvedomila, aký je Boh nesmierne starostlivý a dobrý. Sme takí rôzni a máme rôzne potreby a starosti. Ale pre Boha to nie je problém. Počas tohto víkendu dal každému práve to, čo hľadal alebo potreboval, naplnil nám srdcia útechou, pokojom a radosťou (aj cez slová, skutky, povzbudenie iných ľudí).

Nech je zvelebený Boh naveky! Ďakujem ešte raz.

Sandra a Edo Brestovičovci

Oáza modlitby:
… krásne rodiny, šťastné hodiny, hodnotné myšlienky (nemyslím na plienky) …
… vzájomné povzbudenie, na duchu potešenie, na dusi pohladenie …
… Ježiš je Pán, v Ňom šťastie mám, život Mu dám…
… ďakujem, opät sa tešiť viem…
😉

Anička a Tomáš  Ogurčákovci

Prežili sme TU požehnaný čas s ľuďmi, ktorí podobne ako my, sa snažia v rámci svojich „možností“ obklopení svojou ľudskou (NE)dokonalosťou, nasledovať Ježiša. Dať mu v živote prvé miesto a všetko tomu podriadiť. Z tejto poslednej víkendovky by som možno spomenula „debatku“ v skupinke, kde sme rozprávali o sviatosti manželstva a následne sme mohli pozorovať ako úplne odlišne spomínali  na manželský sľub a veci s tým spojené, reagovali ženy a muži… Veru sme sa nasmiali „do popuku“ i  poplakali si…, no zároveň sme si uvedomili aký neskutočný dar sme v tejto
sviatosti do Pána dostali a že z nej môžeme stále nanovo načerpať. Veľkým povzbudením bol pre nás, tam vtedy prítomný, otec Martin Rečlo, ktorý tak krásne zhrnul toto celé naše životné snaženie a veľmi milo a  láskavo nás povzbudil na našej ceste…
Môžem dosvedčiť, že konkrétne náš život (život celej našej rodiny) sa vstupom do spoločenstva
Hnutia Svetlo Život zásadne zmenil. A to sme ani len netušili, čo sa to tu na nás „chystá“… 😉

Ale vďaka Božej dobrote a jeho prozreteľnosti, sme nastúpili na túto „loďku“ a vieme, že aj keď na mori zúri búrka, Ježiš s nami v loďke je… Začali sme si viac uvedomovať, čo je v živote podstatné. Samozrejme, že sme na ceste, takže stále je tu nejaké zakolísanie, alebo pád. Napriek tomu si myslím, že aj keď spadneme, tak vieme, kde máme hľadať oporu, pomoc… Namiesto šomrania a sťažovania sa, sa utiekať v modlitbe k
nášmu nebeskému Otcovi, našej nebeskej matke Panne Márii, či ku hociktorému svätému… Môžem potvrdiť, že vďaka spoločenstvu, ktoré nás stále potiahne, keď už nevládzeme, keď sme úplne na dne, alebo tam smerujeme, máme oveľa viacej sily a chuti ísť za Ježišom.

Cesta so spoločenstvom je omnoho viac jednoduchšia.

Diana a Marián Skičkovci