post-title Homília otca Jozefa Heskeho na sv omši počas dňa spoločenstva

Homília otca Jozefa Heskeho na sv omši počas dňa spoločenstva

Homília otca Jozefa Heskeho na sv omši počas dňa spoločenstva

Homília otca Jozefa Heskeho na sv omši počas dňa spoločenstva

Dnes oslavujeme našu Matku sedembolestnú Pannu Máriu patrónku Slovenska. Dokonca Máme aj národný sviatok. Spolu Uvažujeme o obnove slovenského národa. O duchovnej a mravnej obnove spoločnosti.  No nestačí iba uvažovať. Ale aj aktívne konať. Veď jednota medzi „SVETLOm – ŽIVOTom“ je jedna z hlavných chariziem Hnutia.

Aj my kresťania oázisti máme mať aktívnu účasť pri obnove nášho národa. Aj naše Hnutie má aktívne prispieť. Teda my všetci. Nemôžeme sa uzavrieť do seba ako do ulity. Hrať sa na svojom piesku. Koľko toho svetla sme dostali aj ako jednotlivci aj ako celé spoločenstvo? Musíme predsa vyjsť aj navonok. Nemôžeme zahanbene stáť mimo a iba pozerať. Máme vykročiť.

Samozrejme už tým, že žijeme poriadne svoj osobný, manželský a rodinný život  i plníme si svoje stavovské úlohy, tak dávame príklad a svedectvo. Už týmto prispievame k obnove národa. Ale to by mala byť pre nás samozrejmosť.

Pochopiteľne aj dovnútra spoločenstva je potrebné vstupovať a starať sa o veci nášho Hnutia. Snažiť sa jednotu a spoluprácu v spoločenstve. O Rodinný katechumenát. Formácia má prebiehať. Snažiť sa žiť smerovky nového človeka, či zásady DC v kruhoch. Dokončiť si oázové stupne.  Zlepšovať kruhy a malé skupiny Budovať diakonie.  Vo farnosti. Liturgická. Hudobná. Deti. Technická. IT. … atď.

Ale súčasne máme vystupovať aj navonok do spoločnosti. Máme sa starať aj o veci spoločenské. Naše hnutie môže aktívne napomôcť diakoniami, napr. EVANJELIZÁCIA, OSLOBODENIE, ŽIVOT, … A zvlášť v tomto čase keď máme rok pod heslom VYSLOBODENÍ A VYSLOBODZUJÚCI.

Ako je potrebný evanjelizačný dynamizmus. Zápal. Nadšenie. Oheň. Viac ohňa. Veru potrebujeme Ducha sv a jeho moc. Jeho oheň. Aby sme  boli soľou zeme a svetlom sveta. Ako je potrebné vstať z pohovky, obuť si topánky a vykročiť. Ako je potrebný Evanjelizačný a misijný Maximalizmus!!! Veľkým povzbudením je evanjelizácia nových ľudí a pilotovanie nových skupín. Vďaka Bohu!

František Blachnicki povedal:

Musíme sa cítiť zodpovední za bratov, za celý národ, ktorý stále  je atakovaný veľkými ohrozeniami, ktorého sila vzdoru je zranená a oslabená. Sme svedkami niekoľko desaťročí demoralizovania, potlačovania Božích zákonov, otvárania dverí neprávosti, klamstvu, ľudským vášňam. … Zlo nabralo také rozmery, že žiadna ľudská sila ho nemôže premôcť. Uvedomili sme si existenciu tohto zla, keď padli výstrely nasmerované na človeka, ktorý je zosobnením dobroty, lásky pre dnešný svet. Keď výstrely zasiahli pápeža sv. Jána Pavla II., tak vtedy sa celý svet postavil zoči voči akémusi nepochopiteľnému zlu, absurdnému zlu… Ako sa môžeme postaviť proti takejto sile? Aká sila môže premôcť zlo? Len Kristus je víťaz nad mocou zla. Zvíťazil tak, že v pokoji, bez nenávisti, bez túžby na pomstu, v postoji odpustenia dovolil, aby to zlo sa na ňom vyvŕšilo. Dovolil sa pribiť na kríž, pritom povedal: Otče, odpusť im , lebo nevedia, čo robia. Toto Je cesta vyslobodenia. Toto je naša cesta. Toto je duchovná revolúcia. Nájdime silu a cestu oslobodenia v Evanjeliu , vo viere, v učení Cirkvi, v učení pápeža.  Je to Cesta,  ktorá  vedie k víťazstvu. Z tejto cesty niet  návratu. To je naša misia. To je naše úloha: vyslobodiť človeka od toho, čo  vnútorne rozkladá  jeho duchovnú silu.