post-title KEĎ JUDÁŠ VYŠIEL Z VEČERADLA …

KEĎ JUDÁŠ VYŠIEL Z VEČERADLA …

KEĎ JUDÁŠ VYŠIEL Z VEČERADLA …

KEĎ JUDÁŠ VYŠIEL Z VEČERADLA… (porov.: Jn 13,31 a 34-35)

Začínam takto „negatívne“.

Kto je Judáš? Muž, ktorý má Dôležitú funkciu v spoločenstve. Je to Pokladník. Aj my máme dôležitú službu v spoločenstve. Vykonávame nejakú diakoniu. Máme svoje miesto v komunite. Ale …

Vyšiel z večeradla. Opustil spoločenstvo Dvanástich. Nemám na mysli iba fyzické opustenie spoločenstva. Ale poznáme aj mentálne, psychologické opustenie spoločenstva. Nemám účasť na komunite. Nie som prítomný v komunite. Utekám preč. Mám na to všeliake výhovorky. Len aby som nemusel prísť do spoločenstva. Nemám účasť na spoločných akciách. Duchom som vzdialený. Nie som srdcom napojený. Nie som Aktívny v komunite, atď …

Niekedy sa stretávame s týmto názorom, či postojom: … musím si oddýchnuť od spoločenstva. Potrebná je Pauza od stretiek. Dovolenka alebo sabat od komunity…  je to omyl!

Veď spoločenstvo  je duchovná pôda, v ktorej som vsadený a duchovne a ľudsky rastiem… spoločenstvo  je prostriedok duchovného rastu. Je to duchovná pomoc. Ak som sám, tak sa môžem „sčudáčiť“. V biblii je predsa napísané: … beda samotnému!…

Judáš opustil spoločenstvo a potom zradil Ježiša za 30 strieborných. … nemám na mysli doslova zradu viery, Boha a Cirkvi.

Čo všetko sa stane keď opustím spoločenstvo? Začiatok straty a oslabenia viery. Pokazenie sa vo viere. Nepraktizovanie viery. Vrátenie sa do starých koľají. Svetské zmýšľanie. Svetský štýl života. Padnutie do materializmu, atď  …

Čo všetko sa stane, keď vyjdeme z večeradla? Zo spoločenstva? Vieme to už?

Prečo teda ľudia odchádzajú zo spoločenstva? Aj nad tým sa treba zamyslieť. Je dosť príčin. Ja ponúkam dve:

  • Slabá viera. Viera založená na ľudskom základe. Na dôvere v človeka, ktorý nakoniec zlyháva a sklame. Moja viera má stáť na Kristovi. Isto poznáme obrázok vláčika… viera v Božie slovo a božie prísľuby. To nás má ťahať. A nie emócie, pocity… samozrejme byť ľudský je správne. Človečina je veľmi potrebná. Najprv byť človekom – veď to poznáme … ale to nemá byť základ nášho života. Ale viera v Božie slovo. Kristus je naša opora. On nikdy nesklame. Človek áno. Moja účasť na živote spoločenstva preto stojí na Kristovi. Kvôli Kristovi a s Kristom som v spoločenstve …
  • Nedostatok lásky. Ach tá láska. Preto Kristus dáva nové prikázanie lásky. Aby sme sa vzájomne milovali. To je návod –  vzájomná láska. Porozumenie. Akceptovanie. Povzbudenie. Láskavosť. Citlivosť. Solidarita. Aj napomenutie. …

Teda neodchádzajme zo spoločenstva. Lebo „skončíme ako Judáš“. Preto vykonávajme tieto kroky:

  • Snažme sa o to, aby naša viera bola zrelá a dospelá
  • Snažme sa každý, aby naše spoločenstvo bolo stálym miestom lásky a odpúšťania (porov. Jean Vanier)

Takto potom ostaneme vo večeradle. V spoločenstve. Ako dvanásti. Spolu s Kristom.

Potom môžeme ako spoločenstvo dávať svedectvo. Podľa slov evanjelia – Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci (christianos), keď sa budete vzájomne milovať. Vzájomná láska je kyslíkom Božieho kráľovstva. Spoločenstvo vzájomnej lásky je znakom Božieho kráľovstva. Je Božím Znamením!

Toto duchovné slovo končím s nádejou a povzbudením.

  • Buďme Božím znamením!
  • Buďme Živým a životodarným spoločenstvom!

Žehná vás Otec Jozef Heske