post-title Homília brata Kristiána na 8. nedeľu v období cez rok

Homília brata Kristiána na 8. nedeľu v období cez rok

Homília brata Kristiána na 8. nedeľu v období cez rok

Homília brata Kristiána na 8. nedeľu v období cez rok

V knihe Sirachovej čítame:
„Pec skúša výrobky hrnčiara a spravodlivého skúša súženie.” (Sir. 27, 6).
Liturgia dnešnej nedele nám pomáha pozerať sa úplne inými očami na súženia, s ktorými sa denne stretávame.

Otázka, ktorú si teraz spolu položme: Čo urobím po poslednej slze, keď sa v mojom živote objaví súženie?
Mám možnosť pokračovať v nariekaní a odmietaní reality alebo môžem povedať: „Je to pravda, toto je moja realita života. Musím sa rozhodnúť, ako ďalej žiť!“
Toto je, bratia a sestry, miesto, kde môžeme hovoriť o viere v Ježiša Krista. Tak, ako nám to pripomína sv. apoštol Pavol v liste Rimanom:
„Skrze neho máme vierou prístup k tej milosti, v ktorej zotrvávame, aj sa chválime nádejou na Božiu slávu. A nielen to: chválime sa aj súženiami, veď vieme, že súženie prináša trpezlivosť, trpezlivosť osvedčenú čnosť a osvedčená čnosť zasa nádej. A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.” (Rim. 5, 2-5).
Ak dokážeme vydržať v súženiach, dávame Bohu príležitosť, aby nás formoval ako hrnčiar formuje nádobu na vznešený cieľ. Nádobu, ktorá bude posvätená a užitočná pre Pána, a tak pripravená na každé dobré dielo. (porov. 2 Tim. 2,21)
Takto sa môžeme očisťovať od prázdnych rečí a rásť v čnostiach ako je čestnosť, vernosť, milosrdenstvo, láskavosť,… Náš život sa viac začína podobať obrazu Boha, na ktorý sme stvorení a náš život sa tak premieňa. Teda nie súženie samo o sebe má akúsi silu premieňať náš charakter, ale láska, ktorá všetko verí, má nadej, ale aj všetko vydrží.
Do každého ľudského utrpenia teda vstupuje ten, ktorý s ním má účasť na utrpení a súžení; z neho sa do každého ľudského utrpenia šíri útecha, útecha lásky spolutrpiaceho Boha, a tak človeku vychádza hviezda nádeje. (porov. encyklika Spe salvi, 39).
Rozhodnutie veriť preto spočíva v prijatí i mojej ťažkej životnej situácie a vo viere v Boha, ktorý mi dáva nádej, že i cez trpezlivosť v týchto mojich súženiach sa zušľachtí moja láska, ktorá nakoniec prinesie Život viery aj pre druhých.
Nakoniec pochopíme, že láska, ktorá prebýva v Bohu, je nám odovzdaná v Ježišovi cez Ducha Svätého, aby sa všetka realita, radostná alebo bolestná, stala zdrojom života viery pre ostatných veriacich.
Takto sa človek preskúšaný súžením stáva tým dobrým stromom, ktorý rodí dobré ovocie. Jeho svedectvo o Kristovi tak nie sú len naučené prázdne slová, ale konkrétna cesta, po ktorej už niekto aj reálne kráča a verí, že On nás nikdy neopustí.

fr. Kristián Martin Salamon, OP