post-title Hnutie Svetlo-Život ako pedagogika nového človeka

Hnutie Svetlo-Život ako pedagogika nového človeka

Hnutie Svetlo-Život ako pedagogika nového človeka

Tento rok máme v našom Hnutí heslo: Mladí v Cirkvi. Je to široká téma. Chceme poukázať na túto tému z hľadiska pedagogiky, formácie a výchovy. Boží služobník Otec Franciszek Blachnickí napísal peknú prednášku na tému  formácia nového človeka. Túto prednášku publikovali v talianskom časopise Comunio pod názvom: „La pedagogia del uomo nuovo”.

GENÉZA HNUTIA V KONTEXTE ŽIVOTA OTCA, JEHO DETSTVA, MLADOSTI, ŠTÚDIA A KŇAZSTVA

Sme svedkami procesu jeho dozrievania. František vždy odmietal formalizmus a bol otvorený na autenticky život.

V detstve vstúpil do skautského hnutia, kde spoznal výchovný systém cez malú skupinu, bližšie spoznávanie prírody a ideu rytierskej služby voči blížnym. Bol nadchnutý myšlienkou ľudskosti.

Obdobie druhej svetovej vojny ho veľmi ovplyvnilo. S nemeckou okupáciou nesúhlasil. Ako vlastenec vstúpil do radov povstalcov. Koncentrák mu priniesol sklamanie a zlomenie ľudskej dôvery v človeka. Uvedomil si nevyhnutnosť ozajstnej výchovy človeka.

Po vojne v kňazskom seminári František rozvíjal svoju aktívnosť cez rôzne krúžky. Ako novokňaz bol postavený pred problém: elita a masa. V masovej pastorácii mal skúsenosť z povrchnosti a formalizmu. Bola to v podstate cesta odkresťančovania. Preto vznikla veľká naliehavosť malých elitných (v dobrom slova zmysle) skupín, dynamicky a apoštolsky nastavených vo svojom prostredí. Takto bola zmenená formulácia na: elity v službe mase. Malé skupiny sa stali cestou obnovy masy.

A kde nájsť elity, malé skupiny? Pýta sa Otec František. Všade bolo prázdno. Ostali iba formy masovej pastorácie. Všeobecne bol prítomný obraz dušpastiera  ako roľníka, ktorý rozsieval zrno, ale nemohol sa oň starať. V pastorácii chýbal model záhradníka, ktorý by sa staral o vzrastajúce rastliny. Chýbal dušpastier výchovného typu, ktorý by mohol vychovať elity bez ktorých masová pastorácia nemá budúcnosť a šancu rozvoja. Jedinou výchovnou skupinou boli vtedy miništranti, s ktorými Otec začal pracovať. Liturgia sa stala prostredím formačnej práce. V tomto čase vzniká pedagogika miništrantov okolo myšlienky Božieho dieťaťa. Táto idea je prapočiatkom neskoršej pedagogiky nového človeka (NČ).

V tomto čase Blachnickí začína pracovať s metódou detských duchovných cvičení pod názvom Oáza Božích detí. Je to zážitková a výchovná metóda, ktorou sa realizuje idea výchovnej pastorácie. Táto metóda sa vbudovala do celoročnej výchovnej práce so skupinou miništrantov. Už  v tejto metóde boli prítomné všetky prvky pastoračnej pedagogiky, ktoré neskôr boli prijaté do HSŽ.  A to: 1./ 15 dňová rekolekčná oáza. 2./ Celoročná práca na týždenných stretnutiach. 3./ konkrétna služba a zodpovednosť v širšom farskom spoločenstve.

Otec prijíma aj výchovnú metódu sv. Jána Bosca, pod názvom: tzv preventívna metóda. Podobný formačný model práce vykonáva aj v skupinách dievčat s dôrazom na mariánsky charakter.

Ďalšie roky sú spojené s akciou proti alkoholizmu pod názvom: Kruciata striezlivosti. Otec objavil, že problém alkoholizmu sa vyrieši iba cez výchovu celého človeka. A to iba v prostredí zdravých ľudí ktorí sa obetujú pre záchranu bratov. Vzniká spoločenská pedagogika, kde sa objavuje pojem nový človek. Vďaka dielu sv. Maximiliána Kolbeho otec František objavuje Nepoškvrnenú Pannu Máriu akú výchovný vzor.

Roky 1961 – 1969 sú časom štúdia otca Františka na KULe v Lubline. Vedecky pracuje nad metódou rekolekčnej oázy. Spracováva psychologické a pedagogické hľadisko oázových duchovných cvičení pod názvom: Oáza Nového Života. Vychádza z moderných vedeckých výsledkov. Neskôr metódu 15 dňových oázových rekolekcií vovádza aj do skupín mládeže stredných škôl. Takto vzniká Oáza Nepoškvrnenej pre dievčatá a Oáza Nového Života pre chlapcov (Rok 1963).

Blachnickí prijíma výchovný ideál ako osoby, ktorá vlastní seba v dávaní seba. Vzniklo dielo Personálno mariánska koncepcia výchovy mládeže ako prvá snaha celkového spracovania pedagogiky nového človeka.

Následne prichádza inšpirácia Druhého Vatikánskeho Koncilu (1962-1965). Najprv dokument o liturgii. Potom konštitúcia o Cirkvi. Otca napĺňa vízia človeka ako osoby a cirkvi ako spoločenstva. Aj táto vízia  vstupuje do výchovného systému Hnutia.

V 70 tých rokoch prichádzajú dva smery: biblicko evanjelizačný a katechetický. Idea NČ dostáva biblický základ a to aj vďaka kontaktov s bratmi z iných kresťanských cirkví a evanjelizačných hnutí. Táto idea sa stala žriedlom jednoty medzi svetlom a životom. Vtedy do Hnutia bol vložený symbol FOS-ZOE (Svetlo-Život). V katechetike bol odkrytý katechumenát ako starokresťanská metóda iniciácie a formácie NČ. Nasledovným objavom bol dokument  o katechumenáte dospelých Ordo initiationis christianae adultorum, ktorý veľmi prispel k zrodeniu a rastu pedagogiky nového človeka v HSŽ.

Tento formačný systém podľa Otca by mal byť zaštepený do života farských komunít, ktoré môžu takto tvoriť miesto a rámec výchovy NČ. Realizácia pedagogiky NČ sa nasledovne stáva funkciou Cirkvi. Podľa otca Františka farnosť by mala byť v duchu Druhého Vatikánskeho koncilu spoločenstvom spoločenstiev, ktoré sú prostredím formácie a dozrievania NČ.

NOVÝ ČLOVEK AKO IDEÁL A CIEĽ  VÝCHOVY

Pedagogika NČ určuje aj cesty a spôsoby ako dosiahnuť tento cieľ. Otec poukazuje na súčasného človeka, ktorý sa prejavuje civilizačnými negatívnymi znakmi.

Je to človek, ktorý je vnútorne rozbitý, uprednostňuje viac mať než byť, je oklamaný politickým terorom, či terorom verejnej mienky, má strach pred pravdou, podlieha slabostiam a nerestiam. Súčasný človek je aj konzumný. Stáva sa pasívnym, je málo aktívnym a tvorivým. Nevidí vyššie hodnoty, ale si užíva materiálne dobrá. Alkoholizmu, narkománii a sexuálnej nemravnosti dáva prednosť.  Pojem žiť sa mení v jeho živote na pojem užiť. Je to človek úspechu a kariéry. Materiálne, športové a iné rekordy sú ukazovateľom hodnoty takéhoto človeka. Je to zmanipulovaný alebo stádovitý človek.  Človek sa stáva vecou, objektom. Je to človek bez JA. Takýto človek nie je mysliaci voľným samostatným spôsobom. Koná iba podľa sloganov z médií. Koná podľa verejnej mienky.  Podľa módy. Nekriticky opakuje a robí to, čo iní robia, bez vlastnej motivácie.

Pedagogika NČ v Hnutí ponúka model nového človeka, ktorý má tieto črty: je to vnútorne integrovaný človek, ktorý v duchu znaku FOS-ZOE žije jednotu medzi pravdami a životnými zásadami.  Človek sa slobodne podriaďuje pravde a tak nachádza vnútornú slobodu. Znak FOS – ZOE zahŕňa v sebe výchovný program Hnutia a je aj jeho pedagogickou metódou. Svetlo dostávame skrze rozum, svedomie, Božie slovo, Ježiša Krista a Cirkev.  Úsilie o súlad medzi svetlom a životom stanovuje výchovný program NČ. Formula FOS-ZOE obsahuje v sebe významnú zásadu pedagogiky nového človeka. Je to človek, ktorý vlastní seba v dávaní seba. Stáva sa darom pre druhých. V tomto Biblia používa pojem láska agape, ktorá má úlohu v oázovej pedagogike. Nový Človek sa realizuje skrze službu. NČ nachádza zmysel svojho života v službe. Nový človek nie je „nad“ druhými, ale „pod“ druhými v postoji služby. Riadi sa autentickou a nezištnou láskou. V postoji služby nachádza ozajstnú radosť. Výchova človeka k nezištnej službe je hlavnou snahou pedagogiky NČ. Je to človek slobodný a samostatný. Jeho vôľa je slobodná vtedy, keď je dobrovoľne usmerňovaná svetlom pravdy. Tým svetlom je pravda o samom človeku, ktorý je povolaný k tomu, aby seba vlastnil v dávaní seba, čiže k láske agape.

Tento ideál pedagogiky NČ je prezentovaný vo vzoroch: Ježiš Kristus -Sluha a Panna Mária Nepoškvrnená – Služobnica. Chceme zdôrazniť, že táto pedagogika NČ  má svoj duchovný rozmer.

METÓDA A CESTA FORMÁCIE NOVÉHO ČLOVEKA

Poukazujeme na tri hlavné metódy výchovnej metódy pedagogiky NČ. Sú to zároveň aj tri hlavné charizmy HSŽ.

  1. Svetlo-Život.
    Neustále sa máme snažiť o to, aby sme podriadili život požiadavkám svetla. Aby sme žili jednotu medzi svetlom a životom. Svetlo pravdy je sila k tomu,  aby myšlienky poznania sa priblížili k životnému správaniu sa.
  2. Formačná oáza.
    Oázové rekolekcie 15 dňové prebiehajú podľa zážitkovo výchovnej metódy. Sú to uzavreté duchovné cvičenia vypracované otcom zakladateľom podľa výsledkov výchovnej psychológie a súčasnej pedagogiky. 15 dňová dĺžka má svoj psychologický a výchovný význam. Oáza prebieha v špeciálnom prostredí života akoby v „duchovnom skleníku“. Tieto duchovné rekolekcie sa stávajú pravdivou Oázou Nového Človeka, kde sa biblická „novosť“ naplno realizuje. Oázový zážitok je na prvý pohľad emocionálna citová príhoda, ktorá nie je prítomná v bežnom živote. Ale aj tak má veľký význam ako vzor inšpirujúci a posilňujúci výchovne v každodennom živote. 15 dňová oáza je ako perla, diamant, ktorý máme chrániť.
  3. Malá skupina.
    Tretím prvkom výchovnej metódy je malá skupina, ktorá sa stretáva pravidelne v týždenných cykloch. Malou skupinou je aj kruh DC, ktorý sa stretáva raz za mesiac. Malá skupina je ako pôda, či prostredie ktoré umožňuje vzrast nového človeka v podmienkach všedného života. Pravidelné týždenné stretnutia umožňujú celkový formačný a výchovný proces. Malá skupina nemá byť uzatvorená, ale službou otvorená a angažovaná vo vzťahu k farnosti alebo spoločenstva, v rámci ktorého pôsobí.

V pedagogike NČ výchovný proces nazývame katechumenát alebo deuterokatechumenát. Žriedlom je prvokresťanský katechumenát, v rámci ktorého  sa vykonávala iniciácia do plného a zrelého kresťanského života ako príprava dospelých na krst, birmovanie a eucharistiu.

Táto cesta nového človeka má tri etapy:

  • Etapa evanjelizácie
  • Etapa vlastného katechumenátu
  • Etapa mystagogie.

Etapa evanjelizácie v rámci formácie HSŽ zodpovedá ONŽ I. stupňa. Cieľom je osobné stretnutie sa s Kristom a jeho prijatie vierou v Duchu sv ako svojho Pána a Spasiteľa. Vykonáva sa to cez evanjelizačné rekolekcie alebo osobnú evanjelizáciu. Po evanjelizácii je post evanjelizačná etapa (stretnutia nad Lukášovým a Jánovým evanjeliom), ktorej cieľom je potvrdenie motivácie obrátenia a posilnenie rozhodnutia prijatia Krista. Toto obdobie môže trvať jeden rok

ONŽ I stupňa je okamihom prechodu do vlastného deuterokatechumenátu, čiže zapojenia sa do skupiny Kristových učeníkov túžiacich vykročiť na cestu vedúcu k zrelej viere. Prvý rok formácie je pokračovaním ONŽ I stupňa. Celá formácia je sústredená okolo Božieho slova a viery. Súčasťou tejto etapy je aj program 10 krokov ku kresťanskej zrelosti. ONŽ II stupňa je ďalšia etapa deuterokatechumenátnej formácie. Je to čas na prehĺbenie liturgicko sviatostnej výchovy a iniciácie. Tento rok sa končí obnovou krstnej zmluvy počas oázovej duchovnej obnovy Paschálne Trojdnie. ONŽ III stupňa zodpovedá etape mystagogie v katechumenátnom programe.  Jej téma „Ecclesia Mater – Mater Ecclesiae” pomáha hlbšiemu vstupu do tajomstva a života Cirkvi spoločenstva. Etapa po ONŽ III sa sústredí na tému charizmy, povolanie a diakonia. Takto prebieha príprava vstupu formovaného kresťana do cirkvi – spoločenstva skrze prijatie určenej diakonie – služby v zhode s prijatými charizmami, čo je trvalým ovocím a efektom celej oázovej druhej katechumenátnej formácie  a ako aj zakončením základnej formácie v rámci pedagogiky nového človeka.

* * *

Téma od Božieho sluhu otca Františka Blachnickeho HSŽ AKO PEDAGOGIKA NOVÉHO ČLOVEKA nám ukázala, že máme do činenia s charizmou a darom Ducha sv so zvláštnym a výnimočným významom pre dnešného človeka a pre celú cirkev.

Tu vznikajú niektoré otázky: či HNUTIE SVETLO-ŽIVOT, zvlášť zodpovední – moderátori, animátori, združenie Diakonia HSŽ si uvedomujeme veľkosť tejto charizmy? Uvedomujeme si veľkú zodpovednosť vyplývajúcu z vlastnenia tohto daru voči cirkvi a národu? Či toto vedomie povzbudzuje vytrvalé a systematické úsilie realizácie tohto formačného programu? Na akom stupni je táto formácia skutočnosťou v našich oblastiach a spoločenstvách a nie iba peknou teóriou? Chápeme a rozumieme tejto pedagogike nového človeka? Poznáme tento dar? Sme s ním stotožnení? Je hnutie viditeľné a prijímané ako špeciálny dar pre túto cirkev?  Vidíme jeho hodnotu a šancu, ktorú ponúka?

Odpovede na tieto otázky nech sú reálne a nech sú novým impulzom a novým začiatkom. Milovať – znamená vstávať. Ak v našom srdci je láska ku Kristovi, Jeho Cirkvi a Hnutiu Svetlo-Život, tak vstávame a začíname.

Otec Blachnicki zdôrazňuje: Naše hnutie má veľký dar – charizmu výchovy nového človeka – pedagogiku nového človeka.

V dnešnej dobe je veľmi potrebný nový človek. Lebo iba nový človek s novým spoločenstvom s novou kultúrou dokáže zmeniť tento svet.

Spracoval: Jozef Heske

Zdroj: http://blachnicki.oaza.pl/2009/06/03/ruch-swiatlo-zycie-jako-pedagogia-nowego-czlowieka/